Cestou Necestou

     Je to už týždeň, čo sme sa opäť stretli pri spomienke na Jula a Romana. Je to už päť rokov, čo Julo a Roman skončili svoju púť pod lavínou v Žiarskej doline. Spomíname však na nich často, nie len v tento deň. Romana som síce nepoznala, no aj tak sa už vryl do mojej pamäte vďaka tejto poslednej smutnej spomienke na Jula. V slabej chvilke po Janicinom príhovore na symbolickom cmiteri v Žiarskej doline som sa sľúbila, že napíšem článok o tejto akcii do Liptova. (Po tých hektolitroch pálenky som potom na to skoro zabudla, našťastie mi to Babkins po víkende pripomenul). Tak tu je pôvodná verzia článku i priložená editovaná z Liptova:

     Jedna z typických Nórskych národných túr. Hrebeňovka Besseggen . Prešla som ju počas prvého leta v Nórsku a dosť ma vtedy zmiatlo, ako to bolo preplnené. Na Nórske hory priam netypické zástupy ľudí, ktorí si chceli vyjsť známy hrebeň Besseggen. Tradične sa loďkou odvezú po jazere Gjende z Gjendesheimu na Memurubu a potom túra naspäť. V lete tam teraz loďky len tak krúžia s turistami. Nečudo, veď každý chce vidieť úchvatný výhľad na tyrkysové a tmavomodré jazero, oddelené strmým zrázom.

     Jeden z mojich plánov pri návrate do Nórska bol opäť raftovať Sjou. Tentokrát som však radšej pred Českými rafting guidmi uprednostnila lokálnu spoločnosť Sjoa Rafting . (Tak trošku to rozhodnutie bolo jasné, keďže pre nich už pár rokov pracuje kamarátka Lies :-) V Sjoa raftingu som bola už počas roadtripu po Nórsku , avšak vtedy sme sa raftovaniu vyhli. A tak som sa musela vrátiť zas, aby som dotiahla plán.

     Po rokoch snaženia sa mi zostal ešte jeden nesplnený cieľ: Glittertind. Vždy bolo buď zlé počasie alebo nebol čas. A zrazu vyšlo oboje! Po príchode z treku hytte til hytte som asi týždeň na to dostala deň voľna a zrovna hlásili pekne! I keď som si ešte stále ani na deň neoddýchla, nemohla som nechať túto príležitosť len tak premrhať a tak som skoro ráno rýchlo zbalila batoh a šup ho zas do hôr.

     Jedna zo skúšok mojej odvahy a kondície bol výmysel na 5 dňový trek cez najvyššie pohorie Škandinávie, tradične v nórsku nazývané Hytte til Hytte (od chaty k chate). Odvážne sa ku mne pridala kamarátka Marie z Osla. Tak sme si ešte po večeroch v Osle v hrubom načrtli plán treku a čo budeme potrebovať na cestu. Slanina, oriešky, wifony, Demänovka, snus (niet nad zdravú životoprávu!:-D) A mohli sme vyraziť. Prvý večer sme dorazili na Hindseter , kde sme mali základný tábor na vyrazenie na túru. Čakalo nás príjemné večerné posedenie a pohostenie pri vínku pred prvým náročným dňom...

       Pri písaní rôznych cestopisov do tohto blogu som si uvedomila, že síce som strávila dokopy vyše pol roka života v Nórsku, ale poriadne som ho ešte nevidela. Je pravda, že Nórsko je obrovské a má toľko krásnych miest, že ešte stále nemôžem povedať, že by som videla všetko, ale aj tak som získala pocit, že musím niečo dohnať. Navyše na mojej mape cieľov viselo niekoľko miest a štítov, ktoré som v tejto krajine chcela ešte v tomto živote vidieť a zdolať. (áno, píšem v minulom čase, lebo práve teraz, keď sa k tomu vraciam môžem už pyšne len konštatovať: splnené a zdolané :-) Ale poďme pekne po poriadku...

     Na Liptove sa toto leto konal 8. ročník Mikulášskeho Jazzového festivalu . Celý víkend sa po večeroch ulicami mesta šírili džezové tóny. V piatok i nedeľu vyšlo i perfektné počasie. Sobotný program a produkcia muzikantov sa musela popasovať i s dažďovými kvapkami. Našťastie organizátori s tým počítali, a mali pripravený na celý víkend veľký stan. Festival sa konal vo dvore reštaurácie Allimentum, čo dotvorilo útulnú atmosféru.  Celé podujatie sa nieslo v duchu príjemného malého festivalu, kde sa podávalo kvalitné vínko, pivo i jedlo.

     Rýchla túra, krásna snáď za každého počasia vedie na prvý kopec v bočnom rebre Západných Tatier- na Babky. A tak sme sa zas po dlhej dobe s kamarátkou sem išli prejsť. Túra začína v Bobroveckej vápenici a stupákom priamo hore cez les vedie na zvážnicu, ktorá vedie až na chatu Červenec. Predtým je však na ceste ešte rázcestie, kde sa odbočuje na Babky. 

     Aj keď je to skoro za kopcom, až teraz som sa prvý raz vybrala preskúmať i vzdialenejšie časti Oravy. A tak sme z Trstenej vyrazili na sightseeingový oddychový cyklovýlet okolo časti Oravskej priehrady. Príjemný výlet na poodedie, kedy sme si prešli kostol v Tvrdošíne a potom sme po ceste do Námestova odbočili na starú cestu a na priehradný múr Oravskej priehrady. Tu sme si nečakane vybavili i bonus: súkromnú exkurziu do katakomb priehradného múru. Na dne je dokonca narazený vrt na minerálku! No obrovské masy betónu a železa, obrovské vodné komory! No ešte som nikdy predtým nič také nevidela. 

     Jedna z dlhších a náročnejších cyklotúr vedie poľami a lúkami popod Západné Tatry. Tých, ktorí sa tadiaľto vyberú poteší, že na polceste je horský hotel Orešnica, kde sa v horúci letný deň dá zahasiť smäd, či niečo zbodnúť. Problém nastane len, keď sa človek dlho zasedí, lebo hneď po výjdení z chaty je asi 300 dlhý riadny stupák, ktorý teda dá poriadne zabrať. Cestou sú však krásne výchľady na celé Západné Tatry a na Kriváň i celý Liptov.

     Po roku som sa zas zatúlala na východné Slovensko ku Starej Ľubovni. Tešila som sa na rôzne túry, ktoré spolu s Líviou podnikneme. Aj sme teda podnikli. Možnosti nám však značne skresal sobotný orangután po východniarskej grilovačke a stále trvajúce horúčavy. Nakoniec sme sa však boli okúpať v prírodnom kráteri vo Vyšných Ružbachoch a potúkali sa okolitými chotármi pri Jarabine a Litmanovej.

     Medzinárodný folklórny festival Východná . Asi najznámejší a najtradičnejší festival Liptova. Tohto roku sa konal 58 ročník festivalu a opäť na ňom vystupoval klenot slovenského folklóru a tanca Lúčnica. Nechýbali ani predstavenia Liptovského folklórneho súboru Váh a samozrejme tradičný jarmok s ľudovými remeslami. Festival sa koná počas celého víkendu hlavne vo Východnej a niektoré sprievodné programy i v Liptovskom Mikuláši. Tradične nemá festival šťastie s počasím a väčšinou cez fetivalový víkend prší. Tohto roku však udreli trópy. Takže do krojovaných plaviek a tento víkend žije Liptov folklórom!

     Tak som sa rozhodla vrátiť a zaspomínať na výlety a výletíky, ktoré som podnikla počas dvoch rokov u bratrov Čechov. I keď mi tu chýbali moje milované hory, aspoň nejaká náplasť bola vynahradená krásnymi zákutiami, ktoré som zatiaľ nikde inde na svete nevidela. Ani za tú dlhú dobu som však neprešla všetko, čo by ma zaujalo, ale tak nie je všetkým dňom koniec a hlavne určite sa sem raz keď budem mať deti vrátim, lebo potulky po rôznych zákutiach sú na rodinné prechádzky ako stvorené. Viac »

     Jedna z mojich o bľúbených trás na bicykli je do nášho Liptovského pivovaru v Kvačanoch . Nečudo, veď Brontvaiské pivo je vychýrené na celom Liptove i Orave. Donedávna priam povinná zastávka cyklistov na trase cez Kvačiansku dolinu.  Škoda len toho nášho nového zákonu o požívaní alkoholu na bicykli, to už mnohí tento zvyk opustili, alebo tí odvážnejší sa zastavia na jedno. Ale tak ja sa riadim známou zásadou všetkých pivárov- pivo nie je alkohol! A tak sa v príjemné teplé dni rada poobede vyberiem na túto trasu, ktorá vedie okolo dvoch salašov a cestou tam si odkrútim svoje do kopca a cestou späť je to už príjemná pohodička. Vždy už vidím pred sebou moje obľúbenô zelenô pivečko.

Keď sa mi počas pol roka v Španielsku podarilo odskočiť na krátky výlet do Maroka, nevedela som ešte, čo všetko môžem od tohto zážitku očakávať. Pri nástupe do lietadla som mala ešte zmiešané pocity z toho čo ma čaká. Ako si zvyknem v novej civilizácii, či ten výlet bude bezpečný, ako to vlasne v tej Afrike vyzerá. Všetky obavy boli tak trochu zbytočné, lebo Maroko je predsa len už trochu "poeurópštené". I napriek tomu však človek odchádzal s pocitom, že zažil niečo nové, čo pôsobilo ako balzám na dušu. Je to predsa len iný štýl života, hodinky sa tu nenosia, nik nerieši starosti aké máme my. Riešia sa tu len základné otázky prežitia a fungovania. Viac informácií »

     Jednoduchá a pekná cyklotúra, ktorú som objavila len nedávno. V podstate je nenáročná a vhodná i pre deti. Popri Váhu sú krásne zákutia a výhľady. Na trase nie sú žiadne náročné kopce na šľapanie. Náročnosť:     jednoduchá Vzdialenosť: 25 km Trasa:        Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok - Liptovský Peter - Jamník - Beňadíková - Uhorská Ves - Liptovský Mikuláš

      Snáď nepoznám Liptáka, ktorý by tento cyklookruh nepoznal a neprešiel. Mnohí ho už poznajú i poslepiačky. A pre väčšinu je to prvá cyklotúra po zime. Pre náhodných turistov to však je krásna cyklotúra s mnohými zaujímavými výhľadmi a možnosťami. Cestou si môžete urobiť výlet do Sv. Kríža pozrieť artikulárny kostol a potom popod horu cez Lazisko a Dúbravu sa napojíte na pôvodnú trasu. Cestou sa môžete tiež zastaviť na Havránku (Keltská dedina pri priehradnom múre), prípadne v letných mesiacoch si môžete dať pivo v kostolíku pri Mare. Veľký okruh vedie navyše cez obec Bešeňová, kde sa príadne môžete okúpať v termálnom kúpalisku. Celou cestou sú krásne pohľady na Nízke a Západné Tatry a na celu Liptovskú kotlinu.

Na štúdium v zahraničí som si po mnohých výletoch v severských zemiach vybrala napodiv Španielsko. Dôvodom bolo skôr naučiť sa druhý cudzí jazyk poriadne. Bola som však rada tomuto výberu, lebo okrem tohto som absolvovala krásne túry v Pyrenejach, navštívila historické mestečká a mestá a zažila nový štýl života. Mnoho toho, čo som chcela navštíviť a vidieť sa mi však ani napriek pol roku strávenému v Aragóne nepodarilo. Ale zas zážitkov a skúseností bolo aj tak dosť. Viac »

Leto 2008 som strávila na Islande. Presnejšie na juhu Islandu v blízkosti mestečka Vík (pláž po Islandsky). Keďže to bolo pre mňa pracovné leto, po práci som sa často túlala po okolitých zákutiach i turistických atrakciách. Dokonca sa mi podarilo podniknúť niekoľkodňový výlet stopom na sever Islandu, čo bol pre mňa doteraz asi najväčší zážitok. Výlet na Island môžem každému doporučiť! Viac »

V máju roku 2011 sme sa vybrali na dovolenku do krásnej destinácie- Azorské Ostrovy . Ostrovy patria Portugalsku a ležia asi na 1/3 cesty do Ameriky v Atlantiku. Sú sopečného pôvodu a každý z 9 ostrovov je niečím výnimočný. My sme si i kvôli časovému harmonogramu vybrali len Sao Miguel. Vďaka štýlu cestovania, ktorý sme si zvolili sa nám podarilo vymaniť z reálneho života hneď po príchode... Viac »