Hytte til Hytte trek Jotunheimen

     Jedna zo skúšok mojej odvahy a kondície bol výmysel na 5 dňový trek cez najvyššie pohorie Škandinávie, tradične v nórsku nazývané Hytte til Hytte (od chaty k chate). Odvážne sa ku mne pridala kamarátka Marie z Osla. Tak sme si ešte po večeroch v Osle v hrubom načrtli plán treku a čo budeme potrebovať na cestu. Slanina, oriešky, wifony, Demänovka, snus (niet nad zdravú životoprávu!:-D) A mohli sme vyraziť. Prvý večer sme dorazili na Hindseter, kde sme mali základný tábor na vyrazenie na túru. Čakalo nás príjemné večerné posedenie a pohostenie pri vínku pred prvým náročným dňom...

Nekonečný hrebeň dvojtisícoviek

(Stornuben 2174 m.n.m., Nautgarstinden 2258m.n.m.)

Túra: Hindseter - Aust Stornubben (2049 m) - Vesl Stornubben (2055m) - Stornubben (2174m) - Austre Nautgarstinden (2194m) - Nautgarstinden (2256m) - Nautgardsoksle (2089m) - Glitterheim

Vzdialenosť: 25 km

Prevýšenie: 1575m. hore / 1075m. dole

Čas: 13 hod

     Ráno sme plné optimizmu a sily vyrazili po výdatných raňajkách na túru na hrebeň dvojtisícoviek nad hotelom s cieľom dostať sa na horkú chatu Glitterheim. Podľa informácií v sprievodcovi, ktorý v obtiažnosti písal 5 vibramov (z piatich :-) a 11 hodín (túra ale naspäť na Hindseter- teda dlhší okruh) sme to odhadovali na 10 hodín. No v každom prípade sme zabudli na 15kg batoh, ktorý každá ťahala, pričom sme si obe už tak nejak od takejto váhy odvykli. Už na Stornubbene sme boli kvalitne unavene (a to bola polovica túry!). Do toho ešte dažďové prehánky (no aspoň som mohla odskúšať novú bundu :-) A dážď aspoň občas spestril a rozveselil túru dúhou! No v každom prípade sme po urputných bojoch s únavou a psychikou dorazili úspešne na chatu ale až po zotmení po 10 hodine. Navyše celý hrebeň sú samé skaly a skaly a ešte raz skaly. Podarilo sa mi spustiť pár slušných balvanov... No veselo! Posledné hodiny z Nautgarstindu (na vrchole ktorého som stála o 6:30 večer!) už boli sústredené len na dorazenie (akokoľvek) na chatu. Počasie nebolo spabilné a mali sme so sebou len letné spacáky, čo by nám moc nepomohlo na bivakovanie vo výške 2000 v Nórskych horách. Utešovali sme sa hlavne myšlienkou, že keď dorazíme na chatu, druhý deň sa pohneme maximálne na raňajky a na záchod! V každom prípade chcem poďakovať Marii, že sme to tak bravúrne zvládli (i keď to bol riadny boj!) a že bola skvelá a silná parťáčka do ťažkých chvíľ v tento deň! A dúfam, že si nejaké túry ešte zopakujeme- vybereme niečo jednoduchšie a príjemnejšie nabudúce... (snáď si to preloží v google translatore :-)

Vyvaľovačka na Glitterheime

     Ako sme sa večer pred tým rozhodli, tak sme aj urobili. Druhý deň sme strávili na chate Glitterheim a len jedli a spali. Uvarili sme si nejaké wifony s domácou slaninkou na doplnenie energie a rozmýšľali čo s plánom na ďalšie dni. Glittertind me vzdali (na to sme nemali síl ani pomyslieť!) a tak sme sa po dlhých úvahách nakoniec rozhodli druhý deň pokračovať ľahkou i keď trošku dlhou túrou na Memurubu. Dokonca na moje prekvapenie som zistila, že na chate Glitterheim robia dvaja Slováci. Domácich naučili dokonca pár výrazov a tak po náročnej túre mi večer po ubytovaní popriala Nórka po Slovensky " Dobrú noc a sladké sny" :-)

Prechod cez doliny

(Russvatnet)

Túra: Glitterheim - Russvatnet - Memurubu

Vzdialenosť: 19 km

Prevýšenie: 550m. hore / 950m. dole

Čas: 7 hod + 1 hod prestávka

     

     Druhý deň pochodu na treku bol hodne jednoduchší, i keď stále sme strávili 7 hodín na nohách v plnej poľnej. I napriek tomu, že je to vcelku frekventovaná trasa, hory v Nórsku sú také rozľahlé, že tu aj tak človek putuje sám pohrúždený do vlastných myšlienok. To ticho nám v nejakých momentoch prerušili belgickí mladíci, ktorí boli hotoví z toho, že vidia dve baby v horách a museli vykrikovať ako niekde na trhu. Nemám rada, keď niekto takto ruší ticho dolín a hôr! A to ešte mali rovnaký cieľ a smer ako my! No nakoniec sa nám podarilo ich aspon trochu obchádzať. Ešte musím spomenúť, že vážne platí to Nórske heslo, že nie je zlé počasie, sú len zle oblečení ľudia! V tej novej bunde som ani nevnímala že prší a bolo mi to i vcelku jedno.

Solo výstup

(Gloptinden 1678m.n.m)

 

Túra: Memurubu - Gloptinden (1678m)- Memurubu

Vzdialenosť: 12 km

Prevýšenie: 700m. hore / 700m. dole

Čas: 5 hod + 1,5 hod prestávka

     Ďalší deň nebolo Marii dobre a tak ma vyslala na túru samú. Už v deň vyvaľovania sa na Glitterheime som našla v knihe kopec Gloptinden, ktorý sa mi hneď zapáčil! Jednak je z jednej strany prístupný len lezecky a z vrcholu sú krásne výhľady na Russvatnet a údolie. Z druhej strany k nemu vedie neznačený, ľahko prístupný a orientačne jednoduchý hrebeň. A hlavne, nie veľa ľudí si ho vyberie za svoj cieľ i napriek tomu, že toto je jedna z najviac frekventovaných lokalít na turistiku v Jotunheimene. Väčšina krokov v tejto lokalite však vedie smer hrebeň Besseggen. A tak som strávila krásny slnečný deň užívajúc si výhľady na ľadovec a vrchol Surtningsue, ktorý som si už vybrala ako ďalší cieľ pri ďalšom návrate do tejto oblasti. Maria si zas užila deň čítaním kriminálky pri brehu jazera Gjende, kde som sa po návrate k nej pridala a uvarili sme si večeru. 

 

Cesta naspäť do civilizácie

(Sjugurdtinden 1300m.n.m, Gjende)

Túra: Memurubu - Sjugurdtinden (1300m) - Memurubu

Vzdialenosť: 3 km

Prevýšenie: 300m. hore / 300m. dole

Čas: 2 hod

Túra: Memurubu - Gjendesheim

Vzdialenosť: 12 km

Prevýšenie: 200m. hore / 250m. dole

Čas: 3,5 hod

     Ráno sme sa rozhodli ešte prejsť opačným smerom od celkového cieľa nášho výletu a tak sme za hodinku vyšli na vrchol Sjugurdtinden. Strmý výstup od chaty Memurubu na západ po trase prechodu na chatu Gjendebu. Bol tu krásny výhľad na Gjende. Po návrate na Memurubu sme si pri jazere uvarili obed a vybrali sa na záverečný prechod popri jazere Gjende ku Gjendesheimu. Autobus už žiadny nešiel a tak sme boli nútené stopovať naspäť na Hindseter. Podarilo sa to na 2 stopy a nakoniec to ani netrvalo tak dlho. Len doteraz mi je zahadou, prečo vždy keď sme nastupili otvorili na aute okná... :-D

Bonus výstup

(Bitihorn 1607m.n.m) 

 

Túra: Batskardet - Bitihorn - Batskardet

Vzdialenosť: 4 km

Prevýšenie: 450m. hore / 450m. dole

Čas: 50min hore / 40 min dole

     Po príjemnej pohodlnej noci v posteli opäť na Hindsetri som bola odviezť moju týždňovú trekovú parťáčku na autobus do Beitostolenu. Už pri roadtripe som si vtedy vyhliadla jeden kopec- Bitihorn. A to som vtedy ani netušila, že si v ten deň, keď som ho vyhliadla roztrhnem moje super Mammut gate a budem si musieť kúpiť nové (náhodou s rovnakým menom ako tento kopec :-). A tak som po výdatnom obede v miestnej kaviarni v Beitotolene a extra sladkom koláči vyrazila na výlet a vzala moje nové Bitihorn gate na tento vrchol. Cestou na hotel som sa ešte zastavila v típí pri ceste, kde sa pásli soby a Sápmi (tradiční obyvatelia a kočovníci Nórska) tu predávali ich tradičné suveníri. Tento Sápmi, bol veľmi milí, len nevedel ani slovko po anglicky a tak sme sa dohadovali jednoduchou nórštino-angličtinou. Dokonca sa mi predstavil i odkiaľ je (škoda že si tie krkolomné názvy neviem zapamätať) a že mám prísť do Laplandu za nimi pásť soby. Joj, hneď by som šla, len som zabudla to mesto a meno, kam mam isť...:-( Nakoniec som si od neho kúpila toho môjho nového soba a daroval mi ešte prívesok zo sobej kosti na kľúče. Vraj tam bude i o rok... Tak kto vie kam ma v tej dobe vietor zaveje a túlavé topánky zn. ABD zavedú. (Pre tých čo túto značku nepoznajú len dodám vysvetlenie skratky: Ani Bohovi Domov :-)

Celková bilancia výletu

za 5 dní pochodu som prešla:

Vzdialenosť: 75 km

Prevýšenie: 3775m. hore / 3725m. dole

Čistý čas pochodu: 32 hod.

     Tak a po zdolaní a úspešnom prežití tohto týždňa som po rokoch zas nadobudla v Čechách stratenú kondičku! Napriek tomu, že túra bola únavná, cítila som sa potom strašne silná! Musím robiť takéto podujatia častejšie! Už teraz sa teším čo ma nabudúce napadne!

 

Kompletná fotogaléria

Hytte til hytte Jotunheimen

 

Mapa výletu

View Hytte til Hytte Jotunheimen in a larger map