Česko

Výlety po končinách Českých či ako sa dá občas vytrhnúť z procesu...

V Čechách som strávila asi dva a pol roka. Na túto dlhú dobu som na môj vkus toho videla hodne málo, i keď pár krásnych zákutí som tu našla. V Čechách bohužiaľ nie sú moje milované hory (i keď domorodci tomu tak v slepej viere hovoria). No i v týchto krtincoch (ako tomu hovorím zas ja) som našla pár krásnych zákutí a miest, ktoré mi vyrazili dych a kam sa určite rada vrátim. Mnohé sú však až tak prefláknuté, že sa davom turistov nevyhnete. Preto som mnohé navštívila hlavne mimo sezóny.

České Švýčarsko

Tichá soutezka

Národný park s pieskovcovitými útvarmi a sútezkami. Počas dvoch víkendov sme si prešli napríklad známy okruh z Mezní Louky, do Meznej (Divoká Soutezka bola kvôli povodniam mimo prevádzky, boli sme sa však do nej pozrieť z druhej strany, pokiaľ sa dalo). Odtiaľ Tichou Soutezkou na pramici, ďalej Hřensko, komerčne Pravčická brána a popod skaly naspäť do Mezní Louky, kde sme zostali na noc v kempe.

Rudolfov kámen

Druhý deň sme opäť vyrážali z Mezný Louky. Tentokrát opačný, menej komerčný smer- Malá Pravčická Brána - Šaunštejn Loupežnícky hrad - Rudolfov Kámen - Viléminina stena - Mariina skála - Jetřichovice. Pôvodný plán bol to dôjsť naspäť peši, ale vzhľadom na to, že v tej horúčave sme už šľapali 6 hodín a bola pred nami ešte cesta domov, sme zvolili presun autobusom.

Pravčická brána

Návrat o pár víkendov neskôr smeroval najprv na druhú stranu národného parku do Kyjova, odkiaľ bol cieľ údolie Křinice. Vcelku dlhá prechádzka po asfaltke (cca 5 km) kým sa došlo k cieľu. Údolie je už na Nemeckej strane NP. Tak sme sa prešli značeným okruhom a za tmy sme sa vrátili naspäť. Nestihli sme tak ani Kyjovský hrad...

České Švýčarsko

Druhý deň bol cieľ trochu odlišný. Pravčická Brána. Áno, boli sme tam nedávno, ono by som to asi ani nemala tu spomínať, ale bol to asi najkrajší výlet v tejto lokalite. Cez známych sme sa pridali k miestnemu ochranárovi, s ktorým sme prešli "zakázané" územia NP. No pre mňa ani moc zakázané nie (nie len preto, že sa riadim zásadne pravidlom, čo je pre všetkých zakázané pre mňa je povolené), pretože pre horolezcov s preukazom je prístup povolený. No prešli sme Malinový dul, Stříbrné steny a po hranici poza Pravčickú bránu na turistický chodník.

Krkonoše

Snežka

No a keď som už bola na tej Českej zemi, tak som sa pár krát zatúlala i do najvyšších krtincov. Tak a rovno na najvyšší krtinec viedli moje stopy. No Snežka sa fakt ani inak nedá nazvať. Z náhornej plošiny krátky stupáčik a hore bufetov a bufetov (nehovoriac o tom, že bufet je tu pomaly na každom kroku...). No bola som hodne sklamaná, pretože posledné čo som čakala, boli zástupy diskofilných Poliakov a Poliek v črieviciach tiahnucich húfne na vrchol. Nevadí, aspoň mám čiarku- bola som tam. Cestou hore sme šli údolím Bieleho Labe, cez Louční boudu hore na Snežku. Naspäť opäť Louční bouda a ďalej Kozí Hřbety a Špindel. Keďže bol apríl, hore sa ešte veselo bežkovalo a my sme sa miestami neveselo zabárali... Ale aspoň som mala pocit, že ľahká prechádzka bola aspoň niečím trošku sťažená, keď je to tu už raz vyhlásené za najvyššie miesto. Druhý deň sme sa len prešli z ubytovne, kde sme bývali na začiatku Labskej priehrady do Špindlu a naspäť po druhej strane vodnej nádrže.

Špindlerova bouda

Labský dul

Ďalší výlet do Krkonoš sa zadaril zas po vyše roku na jeseň. Tentokrát sme šli do kempu Medvedín odkiaľ sme sa vybrali do Labského Dolu, na Labskú boudu a Labskú Louku ku prameňu Labe. Odtiaľ cez tabuľovú pláň a výčnelok Violík (inak sa to fakt nedá nazvať aj toto som možno prehlana) ďalej na Wawel a späť na Labskú boudu. Odtiaľ cez Pančavský vodopád na Zlaté Návrší a dole na Medvedín a nejakou zjazdovkou beh dolu kopcom. Druhý deň som sa nechala opäť ukecať na najvyšší krtinec. Tentokrát sme sa priblížili busom na Špindlerovu boudu a cestou Česko- Poľského přátelství až na Snežku. Naspäť opäť cez Louční boudu a Kozí Hřbety do Špindlu. Ale objavili sme tam výbornú reštauráciu, kde robili skvelé steaky, len už neviem, ako sa volá. Je kúsok od hlavnej križovatky smerom na cestu na Loužní Boudu po pravej strane.

Český Ráj

Hrubá skála

V Českom raji som bola dokopy asi len 3x. Najprv sme sa tu zastavili cestou z Liberca a v rýchlosti pomedzi dážď si prešli Hrubú skálu a prešli sa okolo Věžáku.

Trosky

Samozrejme po návrate sem som si musela prejsť i známu Zlatú stezku cez Hruboskalsko. Vyrazili sme z kempu Sedmihorky na Valdštejn a ďalej po zlatej stezce s krátkym odbočením na Janovu vyhlídku cez všetky známe vyhlídky až k Věžáku. Odtiaľ na hrad Trosky a naspäť na Hrubú Skálu a Dračí skály. Druhý deň sme sa presunuli do oblasti Maloskalsko. Z Vranového sme si vydupali na kopec Sokol a do Besedíc a cez skalné bludisko do Besedických skal.

Ďalší výlet do Raja však bol vcelku poznačený nepríjemnou skúsenosťou v kempe. No ale tak pekne po poriadku. Vybrali sme si na štart Oborský rybník a keďže bolo značne horúco, najprv sme sa vykúpali a potom sme sa vybrali na prechádzku cez Prachovské skály. Celú oblasť sme prechodili krížom krážom a tešila som sa opäť na noc do stanu. Len to som netušila, že miestni výrastkovia nám značne znepríjemnia noc. To, že celú noc vykrikovali a mali kecov, sa dá pochopiť, ale keď tesne vedľa nášho stanu vyvrátili obrovkú popolnicu, začala som byť nervná. Ani si nechcem predstaviť následky, že by tú ťažkú oceľovu popolnicu (tú na kolieskach) zvalili na nejaký stan! Potom na chvíľu všetko utíchlo, no lenže jeden sa rozhodol, že sa mu nepáči zrovna ten náš stan (keďže nejaké slečny kvôli ktorým si celý večer chlapci dokazovali, kto ďalej dočúra, spali, alebo lepšie povedané chceli spať v aute kúsok od nášho stanu) a tak prebehol okolo cestou stihol vytrhať všetky kolíky, zvaliť sa na náš stan, ktorý ho naspäť vystrelil ako bumerang! Sa divím, že ho nezlomil! No to som už vyletela ako strela a musím povedať, že som si fakt nedávala servítku pred ústa s voľbou slovníku, ktorý som na nich spustila. No vyrušenka až do rána z toho. Navyše som zistila, že chýbajú nejaké kolíky, ktoré sa záhadne ráno našli pred stanom. Druhý deň sme sa hneď pakovali. Vybrali sme sa na krátku prechádzku zo Skalky pri Bunclave cez Klamornu do Drábskych svetličiek, čo je starý pieskovcový hrad. Odtiaľ na Krásnu vyhlídku a cez Mužskýho naspäť. A šup k vode. Tentokrát ku Komárovskému Rybníku. Holt v horúce dni najlepšia varianta.

Praha a okolie

I v Prahe som sa teda trochu pomotala. Hlavne som utekala od davov ľudí a väčšinou som chodila do Stromovky a na Babu, čo bolo kúsok od bytu, kde som bývala. Tiež sa mi páčilo na Petříne, odkiaľ často ďalšie kroky viedli do Strahovského kláštora, kde bol miestny pivovar. Samozrejme i do starého mesta a na hrad som sa pár krát zatárala. Krásny výhľad na celú Prahu je z Letenských sadov. A dosť často som sa chodila prechádzať do Šárky, kde sú miestečká skryté od húfov ľudí okolo Šáreckého potoka. Pár krát sme na bicykli i prešli hlavne Severozápad Prahy a to cez časti Roztoky, Horoměŕice, Únetice, až na Okoř. Raz som na biku dokonca zašla až na Karlštejn.

Lom pri Koneprusoch

Rada som však z Prahy po celom týždni vypadla aspon na jednodňové výlety. Dosť často sme chodli smer juhozápad, do okolia Berouna. Tu sme prešli napr okruh z Berouna cez Sv. Jan do Srbska a popri Berounke naspäť. Pár krát sme navštívili lom Veľká Amerika a boli sme sa tam i kúpať. Raz sme sa dokonca zamotali do dolu pri Koněpruských jaskyniach. Nakoniec sme sa i vymotali a prešli si Axamitovu bránu a Jelínkuv most. Na jednodňovom výlete v Křivoklatsku sme sa prešli zo Slapského hája cez Mlýn Slapnice na Skryje a na zrucaninu Týřov.

Posázaví

Prešli sme i trasu okolo Sázavy z Davle cez Pikovice do Kamenného Přívozu a tam okruh cez Vlčí roklu. Naspäť sme sa vrátili známym Posázavským Pacifikem. Príjemná nedeľná prechádzka je i zo Zbraslavy cez kopec Závist do Jarova a cez Jarovské údolí do Vraného. Naspäť sa dá vrátiť popri rieke. Samozrejme i na Slapoch sme boli na niekoľkých akciách. Dá sa tam nájsť mnoho krásnych miest. My sme sa napr boli prejsť na zrúcanine Ostromeč na takom malom polostrove. (Zrúcanina nič moc, za to tam boli krásne výhľady).

Čo ma však nadchlo z týchto lokalít asi najviac (samozrejme až po Amerike) boli Čertovy hlavy pri Libechove pri Mělníku. Asi 100 rokov staré skalné sochy vytesané do pieskovca, na ktoré natrafíte na miestnych chodníkoch cez les. Bohužiaľ sme sem prišli relatívne neskoro a tak sme do jaskyne Mordloch ani nešli a i Klácelku sme si prešli potme. Ešteže som mala čelovky, lebi by sme tam blúdili asi dodnes. I keď bol to zvláštny pocit svietiť v tej jaskyni na sochy, keď na mňa z tmy čumeli ďalšie o ktorých som ani nevedela. Sochy sú dielom miestneho kuchára, ktorého okrem varenia očividne bavili i iné veci...

Výlety na dlhšie vzdialenosti

Moravský kras

Do Moravského Krasu sme zavítali v zime a tak sme sa vyhli mojej neobľúbenej hlavnej turistickej sezóne. Trochu nevýhodou bolo, že vo výbere trás či atrakcií sme boli značne obmedzení. No ale v snehu sme došli aspoň na Macochu a odtiaľ sme šli do Punkevní jeskyne. Bola to asi najkrajšia a najzaujímavejšia jaskyňa v akej som doteraz bola. Vcelku chápem, že v lete je tu plnka.

Plzeň - Šťáhlavice

Značnú časť mojich voľných víkendov v Čechách som strávila i u kamarátky v Šťáhlaviciach pri Plzni. Prešla som si tu nejaké cyklotrasy v okolí a veľmi pekný je zámok Kozel s parkom. V okolí sú tiež rôzne zrúcaniny hradov ako napr Lopata. V blízkosti Plzne v Zruči sme tiež objavili súkromnú zbierku vojenskej techniky Airpark. Dokonca bola počas našej návštevy v Airparku i Česká televízia a tak ani neviem ako som sa ocitla v telke.. :-)

Karlovy Vary

Síce som bývala niekoľko mesiacov relatívne neďaleko a Vary navštevovala dosť často, skutočne som si celé Vary a okolie prešla až keď som sa sem pár krát vrátila z Prahy. Hlavne boli príjemné prechádzky okolo vyhlídky Diana. Ani som nevedela koľko chodníčkov tam je a mnohé nemám ani dodnes prejdené. Určite to stojí za to sa tu potúlať. I známa Varská Kolonáda je vcelku dobrý zážitok. Len je vhodné si oprášiť ruštinu.

Kutná Hora

Pekné mesto so zaujímavosťami ako Kostenica a kostol Sv. Barbary je v Kutnej hore. Aj tak sa mi asi najviac páčilo v tej kostenici a na prechádzke okolo riečky. Ešte sa chcem vrátiť pozrieť bane na striebro.

Krušné Hory

V Krušnohorsku som nejakú chvíľu bývala, avšak jediné, kde som sa poriadne dostala bol Klínovec a okolie Mědníka. Či už na bicykli, či v zime na lyžiach. Pochodila som síce pár okolitých zrúcanín, ale nejak si tu neviem spomenúť na nič, čo by som skutočne doporučila. Snáď park v Klášterci.

Lužické Hory

V Lužických horách som bola len na krátkom výlete na návšteve a prešla cez vyhlídku Popova skála, cez Loupežnícky vrch , Skalní divadlo a Krásný dul. Našli sme tu dokonca nejaký núdzový prístrešok pre pocestných, s pieckou.